Listopad 2012

Tyrkysová v dave 29. 2/2

30. listopadu 2012 v 15:24 | Eve* |  Tyrkysová v dave

autor: Lill
Na jej tvári sa na okamih usadil nepokoj a smútok. Neznášala sa prispôsobovať ľuďom, ktorí
sa titulovali - Tokio Hotel fanúšik. Iritovala ju ich zlomyselnosť. Keď si spomenula na Samanthu a na
to, že ona za všetko môže, bola ešte nervóznejšia. Nie, smútok nesmie vyhrať nad jej tvárou. Nesmie
vyhrať Billov fankub ani blbá Samantha.
Rýchlo vstala utekala do svojej izby a prezliekla sa do sivého trička a bledej sukni. Aby ju
nebolo poznať zamaskovala si tvár šatkou, schovala pod ne aj vlasy zopnuté v drdole a vyšla von
do dažďa. Spočiatku sa bála, či ju niekto nezbadá, ale potom sa odreagovala a tešila sa so svojho
rebelstva. Prvé, čo ju napadalo, bolo, že navštívi svoje obľúbené miesto. To bolo, ako inak, lúka a polia
pri jazierku, kde sa vždy plavili labute.
Chudá postava v premočenom bledom odeve si vyzula topánky. I tak boli zvnútra dávno
premočené, viac ju chladili ako ohrievali. Zhodila si z tváre šatu, rozpustila vlasy a rozbehla sa po lúke.
Blato, čo vyletúvalo spod jej nôh sa lepilo na šedé farby sukne, zašpinilo jej tričko a tvár. Usmievala sa
od ucha k uchu, hoci bolo chladno, nič jej nevadilo, hlavne, že bola slobodná a mohla si robiť čo
chcela. Vtedy nezáležalo na sláve jej priateľa, netrápila sa ani tým, že je len obyčajné vrabča. Ušla
pred každým, aj pred sebou samou- pred svojimi problémami strachom a trápením. Zabudla na to, že
jej mama už nikdy po ňu nepríde, že naveky ostane sama pozerať von oknom čakajúc, na jej lásku
nech si ju zoberie. Nie, nemala momentálne chuť na realitu. Nechcela vidieť, čo sa stane, ak ju niekto
nájde, trápiť sa myšlienkami či strachom. Úplne vyradila hocaké myšlienky zo svojej hlavy, či dobré
alebo zlé, užívala si danú chvíľku, ktorá tu bola iba pre ňu.
Chladný vietor sa zaprel do tyrkysových vlasov, pohrával sa s nimi, unášal ich, udieral nimi do
jej tváre. Hral sa aj s širokou sukňou, dvíhal ju ako jej nápadník.
Domov sa vybrala až keď slnko začalo zapadať za obzor. Nemala pri sebe hodinky ani mobil,
takže netušila koľko je hodín. Popravde ani ju to nezaujímalo. Vošla do svojho nového domova,
odomkla si dvere a s úsmevom sledovala, ako z nej tečie prúd vody.
,,Amy." pribehla k nej okamžite Katy len čo vošla dnu: ,,Čo sa ti stalo, kde si bola? Však si celá
premočená a zablatená." chytila si ústa od údivu, zľakla sa, že sa jej dačo stalo: ,,Nič ti nie je? Nik ti
neublížil alebo čo? Prečo si odišla a nič nepovedala?"
Chcela na to niečo povedať, ale v tom sa do malej miestnosti votrel aj Bill: ,,Kde si bola? Vieš
čo som ti povedal?! Že nesmieš nikam chodiť von bez ochranky a bez toho, že niečo povieš. Nevzala si
si ani mobil. Ti môžem volať dve hodiny ako sprostý. Zalarmoval som všetkých, že kde si, behal som
tu jak idiot. A teraz si mladá dáma dôjde ako keby nič, vysmiata, spokojná."
,,Jejda, však som bola len trochu vonku. Zamaskovala som sa, aby ma nik nevidel. Čo sa hneď.."
,,Čo sa bojíme? Ty si z nás robíš srandu! Už ťa dvakrát dobili, lebo ma neposlúchaš. Chceš, aby
sa ti niečo stalo? Chýba ti to? Ty si to vyslovene žiadaš."
,,Prestaň na mňa kričať!" odišla z predsiene do svojej izby, no Bill ju všade prenasledoval
a kričal. Katy sa schovala aj s Tomom preč, nech si to obaja vydiskutujú. Nechcela sa do toho pliecť,
hoci sama by jej rada vynadala. Raz jej už stačilo, keď videla aká bola dobitá a zranená. Tie rany boli
doteraz hnisavé a boľavé. Nechápala, ako to mohla odignorovať a ísť len tak von.
,,Reaguj, s tebou sa rozprávam. Prečo si odišla, prečo si taká zablatená?" ozýval sa Billov hlas
po celom dome.
,,Bola som na lúke pri jazierku. Potrebovala som sa vyventilovať."
,,Ó, tak slečne sa zažiadalo čerstvého vzduchu. Ty si zo mňa asi robíš srandu? Ja sa tu
rozčuľujem, bojím sa o teba, zháňam ťa a ty na to, že si sa potrebovala vyventilovať. Môžem to ja
osrať. Na čo ti mám rozprávať, aby si si dávala pozor, aby si sa šetrila. Ty just spravíš niečo iné. Na čo
sa ja vlastne rozčuľujem? Na čo sa bojím? Však jasné. Utekaj vonka. Tam je super čerstvý vzduch.
Však nech ťa tam aj schytia, zabijú, mne je to jedno. To chceš aby som povedal alebo čo?"
Sadla si na posteľ, schovala tvár do dlaní a zaplakala: ,,Ja takto nevládzem žiť. Ukrývať sa
a chodiť po kanáloch ako potkan, aby ma nik nezbadal."
,,A ja mám vládať žiť s tebou, keď vždy mi urobíš niečo napriek? Môžem sa snažiť koľko chcem,
i tak spravíš niečo, čím ma fascinuješ. Mrzí ma, že je to tak, ako to je, ale čo mám robiť? Myslíš si, ja
ako žijem? Chodím von normálne medzi ostatných ľudí? Nemám nikoho a nič, nikam, nemôžem
nikomu veriť. Kto sa pozerá na to čo chcem aj ja? Teraz mi vyčítaj, že ťa milujem a mám o teba strach."
,,Ale ty si si to vybral aspoň sám!"
,,Aj ty! Mala si s tým rátať, keď sme sa dali dokopy."
Amy sa postavila a chcela odísť preč. Už skoro vyšla z miestnosti keď je Bill zahatal cestu:
,,Kam ideš? Rozprávam sa s tebou." no miesto toho len plakala a drala si cez neho cestu preč. Zamkol
dvere a kľúč si zobral: ,,Myslíš, že ťa zas pustím medzi tých šialených ľudí von? Chcem ti len dobre."
,,Pusti ma!" plakala.
,,A kam chceš ísť?" objal ju a nasilu odtiahol do dverí. Chvíľku sa mykala aby ušla, potom ho
silno objala a rozvzlykala sa ešte viac.
,,Ja.. ja.." koktala: ,,Prepáč."
,,Sľúb mi, že už také robiť nebudeš. Vieš, ako som sa strašne bál? Nechcem, aby sa ti niečo
Stalo." pritisol si svoju tvár o jej a zhlboka vydýchol na jej bledú kožu.
,,Sľubujem." pobozkala ho na krk, pohladila. Ešte stále hlasno plakala, a sťažka sa
nadychovala, celá sa klepala. Uvedomila si, nebolo to veľmi múdre, ale tak hrozne potrebovala uisť.
Nebavilo ju žiť život schovávajúceho sa vraha. Potrebovala voľnosť, nevedela, či zvládne takýto život.
Bála sa, že zhorí v jeho plameňoch slávy.
Opatrne ju posadil na posteľ , rukami sa zaplietol do jej výrazných vlasov. Pobozkal na čelo,
nos a pery. Snažil sa ignorovať jej monokle pod očami, rany, čo mala po celom tele, mu trhali srdce.
Jemne poláskal odreninu nachádzajúcu sa na jej bicepse s túžbou vyliečiť ju. Tvárou sa zaryl do
dlhého krku, ruka sa mu stratila za jej tričkom. Vôbec mu nevadilo že je celá špinavá od blata, ani to,
že zašpinil nie len seba ale aj drahý posteľný prehoz. S citom ju položil na posteľ, a pevnejšie zovrel
v objatí.
Amy sa nebránila. Jediné, po čom túžila bolo, nech konečne nemusí myslieť na nič zlé. Musí
zabudnúť na všetko čo ju spútavalo a trápilo, chcela splanúť ako oheň, hoci bola voda.

Strach z lásky 6.

30. listopadu 2012 v 9:41 | Eve* |  Strach z lásky

autor: Erika

Otvorila som oči . Porozhliadla som sa okolo seba a zistila , že som celú noc prespala na Billovych kolenách . Bola som prikrytá dekou. Bill sedel a hlavu mal zaklonenú do zadu a opretú o roh gauča . Naozaj sa mu muselo nepohodlne spať . Pomaly som sa snažila nadvihnúť aby som ho nezobudila . No nepodarilo sa mi to . Už som len videla ako začal pomaly otvárať tie svoje pekné očká ..

Sometimes being a bitch is all a woman's got to hold on to 33. Vyrušení

29. listopadu 2012 v 9:47

autor: Báří

S úsměvem jsem se rozloučila s Ester a otevřela dveře do mého pokoje. I za to dopoledne jsem byla nachozená, namluvená a unavená, že to bylo až neuvěřitelné. Hodlala jsem lehnout do postele a nahradit si ty hodiny vzhůru, kdy jsem mohla spát. Prošla jsem obývacím pokojíčkem a odhodila sluneční brýle do kufru. Dveřmi jsem se protáhla a ani se nerozhlížela, kde se asi nachází Tom. Rovnou jsem zamířila k posteli a natáhla se na ni, rozplácla jsem se na matraci a hned zavřela oči.

Tyrkysová v dave 29. 1/2

28. listopadu 2012 v 15:13 | Eve* |  Tyrkysová v dave

autor: Lill

Amy si obväzovala rany na rukách na nohách za hlasitého Katynho nadávania a filozofovania.
Najprv rozprávala o tom, akí sú ľudia šialení, že niečo takéto spravia, potom prešla na nadávanie
zločincom a vrahom, až skončila pri druhej svetovej vojne a Hitlerovi.

Strach z lásky 5. Večerné pozeranie filmu

28. listopadu 2012 v 9:40 | Eve* |  Strach z lásky

autor: Erika

Keď sme prišli domov z nákupov Tom a Bill neboli doma . Pravdepodobne šli niečo vybavovať alebo čo . Neviem , lebo nič nám nehovorili . My sme si zatiaľ uložili všetky nakúpené veci . Potom som si aj nalakovala nechty lebo ten lak čo som mala predtým sa mi už odrel . Zvolila som teraz pre zmenu čierny lak . Mám celkom rada čiernu a čierne nechty idú ku každému oblečeniu a to mi vyhovuje . Odrazu ku mne vtrhla do izby Miriam .

Nevýrazná 6. díl

27. listopadu 2012 v 17:46 | Eve* |  Nevýrazná

autor: Anet

"Am, ja viem že toto asi nie je nič pre teba .. myslím tým, takéto párty.." na to som mu skočila do reči .. "Tak to ma asi dostatočne nepoznáš .. Nie som vždy taká, akú si ma videl do dnešného večera.. Ja sa baviť viem .. A dnes kalíme .." usmiala som sa a Tom hodil výraz, že nechápačky .. Chytila som ho za ruku, na čo sa mi zježili asi všetky chĺpky na tele .. "No poďme, čo s tebou dnes je.." úprimne som sa rozosmiala .. takého som ho ešte nezažila .. "Dnes ma stále viac a viac prekvapuješ .. Ale páči sa mi to" aah, ten jeho úsmev .. milujem ho .. ten úsmev samozrejme ..

Sometimes being a bitch is all a woman's got to hold on to 32. Správně holčičí den

27. listopadu 2012 v 9:46 | Eve* |  Sometimes being a bitch is all a woman's got to hold on to

autor: Báří

KDYŽ jsem zavřela oči a nechala si na obličej nanést chladivou masku, připadala jsem si jako v sedmém nebi. Pokud tohle nezmírní otoky pod mýma očima, tak potom nic. Vzdychla jsem a zahýbala prsty, které mi během několika vteřin budou pěstit ruce manikérky, kterou mi přidělili. Užívala jsem si ten úžasný pocit, který jsem dlouho nepocítila, protože jsem pěkně dlouho neměla čas na takové pěstění svých nehtů. Tohle byl opravdu dobrý nápad. Nakonec jsem byla ráda, že jsem s tím souhlasila, že jsem ten celý výlet nezrušila a nezůstala v posteli.

Tyrkysová v dave 28.

26. listopadu 2012 v 17:33 | Eve* |  Tyrkysová v dave

autor: Lill
Po ulici bežalo dievča. Nebola zlodejom, ani nikomu neublížila, no predsa bežala ako o život.
Z tváre jej tiekla krv, s námahou vdychovala vzduch nasýtený ťažkým dažďom. Šatkou si zakrývala
kostnatú uplakanú tvár, tyrkysové vlasy jej miestami vytŕčali spoza tmavého kusu látky. Obratne
zatočila do širokej uličky a zamierila k policajnému autu.

Strach z lásky 4. Nákupy

26. listopadu 2012 v 9:39

autor: Erika

Stále nemôžem uveriť tomu čo sa včera stalo . Dosť ma to šokovalo . Som nesmierne šťastná , že si budem môcť zaspievať na koncerte a to len vďaka Tomovi a Billovi . Možno sa týmto pomaličky plní môj sen . Stať sa hviezdou . No nič dnes ideme s Miri na nákupy. Hrozne sa na to teším . Miri to tu našťastie pozná takže môžeme chodiť všade . Veď ona tu už bola asi milión krát na návšteve, zatiaľ čo ja som nebola v Hamburgu nikdy . V Nemecku som bola možno tri krát v živote . S rodičmi sme nechodili veľa na dovolenky , lebo otec si nemohol brať dovolenku . Ale mne to nejako nevadilo , povedala som si ,že keď budem dospelá tak budem cestovať a to chcem aj splniť . Chcem navštíviť Londýn , Paríž, Madrid, New York, Los Angeles a tak ďalej . Takže mám čo robiť . Hneď ako sme vošli do nákupného centra namierila som do Gatu a Miriam ma nasledovala. Obzerala som si tričká na ramienka . Mali tam niektoré naozaj pekné .

Sometimes being a bitch is all a woman's got to hold on to 31. Sesterské tlachání

25. listopadu 2012 v 20:17 | Eve* |  Sometimes being a bitch is all a woman's got to hold on to

autor: Báří

VRÁTILI jsme se zpátky do víru oslav, ale moc dlouho jsme tam nezůstali. Vypila jsem několik dalších koktejlů a potom se mi chtělo tak spát, že i Tom uznal, že už je pozdě a mohli bychom se vrátit. Drželi jsme se za ruce a společně šli zpátky do vilky. Plážový písek byl jemný, jako po celou dobu, ale stále mě to zaráželo.
"Jak jste tenhle atol vůbec našli?" zeptala jsem se Toma. Podíval se na mě a pokrčil rameny.
"Nevím," odpověděl mi. "Vlastně jsem se jenom svezl s Billem, když jsme tady byli poprvé. Ale to jsme byli trochu jinde, měli jsme vilku sami pro sebe, schůdky rovnou do vody a bazén jenom pro nás. Byla to paráda. Tehdy jsem si tu dovolenou opravdu užil," pokýval hlavou.